Neustále je medializované, že populácia starne a pôrodnosť je nízka. Vy ste povedali, že v uznávaní materskej dovolenky vidíte problém!!
Vaša reakcia sa ma dotkla, lebo sama mám deti a počas materskej dovolenky som si urobila I. stupeň vysokoškolského vzdelania. Nehnevajte sa, ale Vaše slová sa dajú pochopiť aj tak, že táto spoločnosť si neváži ženy, ktoré sú matkami!
Na Vaše vyjadrenie, že ,,pôjdete medzi sestry”, nie je už neskoro?
Tvrdiť, že 20% nechávate na kolektívne vyjednávania, je podľa mňa alibistické a svedčí o tom, že neviete ako to prebieha. Položku ,,osobné” na výplate, ktorú ste spomínali, v našej nemocnici radoví zamestnanci nemajú už 5 rokov.
Stále nám vedenie nemocnice opakuje, že nie sú peniaze. Sestrám v rámci tzv. manažmentu ľudských zdrojov rušia služby z jedného dňa na druhý. Prípadne večer pred nástupom do služby nám pošlú SMS, aby sme nechodili do nočnej. Viete o takýchto situáciách? Ako by ste reagovali Vy? Celý deň máte všetko naplánované tak, že večer idete do práce. Ako by ste sa cítili? A čo v prípade, že Vám to urobia 2 krát v mesiaci.
Vytvárať atmosféru, že sestry sú ,,nenažraté”, je z Vašej strany neadekvátne. Nakoľko sme si museli doplniť vzdelanie - I.stupeň VŠ, II. stupeň, špecializácie - na vlastné náklady nielen v mojom prípade.Svojich pacientov sme nikdy neopustili. Napríklad učitelia – deti školopovinných rodičov museli byť doma v čase štrajku. Nikto sa nestaral, ako si to rodičia zariadia.
Pre sestry mám jeden odkaz: ,,Prebuďte sa! Nedovoľte zvíťaziť strachu!
Liekom na strach je odvaha!
Sklamaná sestra z Prešova