Sestry - kto je na Slovensku menej?

Autor: Monika Kavecká | 14.8.2014 o 8:19 | Karma článku: 13,72 | Prečítané:  7825x

Na úvod by som spomenula chronicky známu skutočnosť, že na Slovensku nemáme schválenú legislatívu, ktorá by určovala minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek. My sestry sme tak legislatívne bezdomovkyne. V praxi sa absencia legislatívy prejavuje dvomi spôsobmi. Prvým je výška platov. Ak neexistuje zákonná garancia minimálnych miezd, je to priamy signál zamestnávateľom v oblasti zdravotníctva, aby zdroje šetrenia hľadali práve vo finančnom ohodnotení sestier. Druhý, nepriamy dopad predstavujú pracovné podmienky a celkové postavenie sestier v pracovnoprávnych vzťahoch v nemocniciach. Keď na sestry kašle štát, prečo by sme sa k tomu nepridali aj my, hovoria si manažmenty nemocníc.

V tomto blogu budem hovoriť práve o prístupe manažmentov k sestrám.  Aj keď budem hovoriť nielen o svojich skúsenostiach, ale aj skúsenostiach sestier z ďalších nemocníc, ide o verný obraz postavenia sestier  v prevažnej väčšine našich nemocníc.

Najviac sestier pracuje v nemocniciach v nepretržitých prevádzkach, kde funguje  zmennosť a nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Podľa Zákonníka práce by mal zamestnanec v tomto pracovnom zaradení 7 dní dopredu vedieť rozpis zmien tak, aby si vedel zosúladiť pracovný a  osobný život. Sedem dní vopred znamená, že so zamestnancom nikto nesmie jednať direktívnym spôsobom a rozhodovať o nástupe do služby v priebehu niekoľkých desiatok minút. Aká je však realita? Bežne sa stáva, že sestra príde ráno do práce a pošlú ju na otočku domov, lebo toho času  je na oddelení podľa minimálnych personálnych normatívov menej pacientov alebo vám poobede zavolajú, že nechoďte z rovnakého dôvodu do nočnej. Ešte absurdnejším, ale rozšíreným prípadom je, že na služobnej nástenke  máte odkaz, aby ste si ráno o 04:30 hod. (!)  zavolali do práce, či máte ísť do služby podľa toho, koľko je aktuálne pacientov na oddelení.  Dalo by sa dlho rozprávať akými rôznymi spôsobmi so sestrami,  podotýkam aj samotné ich nadriadené sestry, jednajú. A to všetko pre jednu jedinú vec - šetrenie financií a s tým spojené problémy nadčasov a ich odbúravania. S finančných dôvodom je potom normou, že jedna sestra robí za dve (za jeden plat, pochopiteľne). Pritom, odhliadnuc od nás sestier, sa  vôbec nemyslí na pacienta ako na živú ľudskú bytosť, ktorá má  svoje potreby. Manažmenty nemocníc a  smutné je, že hlavne v štátnych nemocniciach, sa správajú ako majitelia krajčírskych dielní niekde v juhovýchodnej Ázii a jednajú so sestrami ako s handrami a novodobými otrokmi. Pracujte a buďte ticho, lebo vás preradíme inde, aby ste si uvedomili ako ste sa tu mali dobre, je tou z  „najmilších“ vyhrážok, ktoré počúvajú sestry.

Manažmenty nemocníc tvrdia, že je sestier v nemocniciach veľa, sú drahé a treba znížiť ich počet. To tvrdia manažmenty nemocníc, kde sestry majú mesačne v priemere 10 tisíc až 14 tisíc hodín nadčasov. A to hovorím údaje za  jednu nemocnicu a týkajúce sa iba  sestier.

To, že sú sestry v podstate  „holky na telefóne“, podotýkam bez príplatku za pohotovosť, sa netýka len rušenia služieb.  Manažmenty si pritom dávajú veľký pozor a takéto pokyny nikdy nedávajú sestrám v písomnej podobe, lebo by im  museli preplatiť prekážku na strane zamestnávateľ a to 60% zo mzdy aj keby boli doma  a bol by to zároveň priamy dôkaz, že porušujú Zákonník práce. Podobne neférové jednanie so sestrami platí aj v opačnom prípade, keď vám zavolajú domov, aby ste mimo rozpisu služieb prišli do práce v čase svojho voľna, lebo nemá kto robiť. Ani nemusím zdôrazňovať, že 25% príplatok za prácu nadčas a mimo rozpisu 7 dní vopred ako hovorí Zákonník práce, neuvidíte nikdy. Nebazírujem na príplatkoch, ale iba na obyčajnej ľudskej dôstojnosti a na slušnom správaní sa k sestrám. Manažmenty tak volia pri okresávaní nadčasov také spôsoby jednania, ktoré  sú ťažko dokázateľné v prípade pracovnoprávnych súdnych sporom. V prípade kontroly inšpektorátov práce majú zase v zálohe úbohé argumenty, že dotknutá sestra s takýmto prístupom zamestnávateľa súhlasila. Veď by si dovolila tvrdiť opak...

V nepretržitej prevádzke slovenských nemocničných zariadení  čakajú sestry, okrem „flexibilného“ nasadzovania a odvolávania zo služieb, kedykoľvek to strednému manažmentu vyhovuje, aj ďalšie nástrahy. Vymenujem aspoň tie najhorúcejšie, s ktorými sa potýka každá  sestra v nepretržitej prevádzke dennodenne. Platí, že:

  • práca vykonávaná cez Vianoce, Veľkú noc, prázdniny je podriadená potrebám zamestnávateľa, nie zamestnancov. Nezohľadňuje sa, či ide o ženu matku s deťmi a rodinou. Samozrejme, za takúto prácu nie sú žiadne nadštandardných príplatky;
  • nárok na  dodatkovú dovolenku vzniká takmer na každom pracovisku, no jej reálne čerpanie  je skôr vzácnosťou;
  • vyššia kolektívna zmluva v zdravotníctve je zrejme na to, aby bolo čo obchádzať.  Inšpektorát práce je na to krátky alebo štátna inštitúcia veľmi ťažko bude udeľovať pokutu inej štátnej inštitúcii, tobôž  udeľovať  porušenie pracovnej disciplíny riaditeľom, námestníkom, či námestníčkam;
  • práca počas štátnych sviatkov: ak sú to sviatky, ktoré pripadnú na bežný pracovný deň a vy máte náhodou voľno alebo ste po nočnej, tak si ho musíte nadrobiť, lebo je v norme hodín na mesiac. Všetci ostatní zamestnanci ho majú preplatení, pre sestry to neplatí;
  • prekážky v práci ako sú návštevy u lekára so sebou, či s rodinnými príslušníkmi si musíte vybaviť výlučne v čase svojho voľna, najčastejšie  pred alebo po nočnej službe;
  • stravovanie zamestnancov v štátnych nemocnicvach v nočnej službe napríklad formou gastrolístkov sa rovná scifi. Viete si predstaviť SZČO, čo by s ním urobil inšpektorát práce, keby zamestnancovi nezabezpečil stravovanie, obuv, odev a neviedol o tom presné záznamy a nemal to zdokladované? No v štátnej sfére v oblasti zdravotníctva sa s tým nerobí nič. Cynicky platí, že kde nie je žalobca, niet ani sudcu;
  • ďalším absurdným opatrením  manažmentov nemocníc sú úpravy súvisiace s posúvaním času dvakrát za rok.  V jari, keď je pracovná nočná zmena 7 hodín, lebo sa posúva čas a ste v nočnej o jednu hodinu menej, vám zaplatia len 7 hodín, ale na jeseň, keď sa čas posúva o jednu hodinu naviac, teda nočná smena má 9 hodín, vám zaplatia len 8 ako je norma, lebo ten dotyčný zamestnanec má vraj individuálnu pracovnú normu
  • alebo sa v nočnej službe sa stáva, keď vám kolegyňu poobede odvolajú, ako som už spomenula, napr. o 15:30, aby nešla do nočnej na 18:00 v ten istý deň, že ste sama na oddelení, podotýkam sama samučká, nemôžete si vyčerpať prestávku na jedlo, ale vo výkaze odpracovaných hodín máte strhnutú pol hodinu za neexistujúcu prestávku.

To sú najrozšírenejšie príklady dennodennej a  takpovediac bežnej nespravodlivosti v pracovnoprávnom postavení sestier.  Najsmutnejšie na tom je, že sestry, ktoré pracujú v takomto režime už dlhý čas, úplne rezignovali, sú skeptické a pesimistické, neočakávajúce žiadne zmeny k lepšiemu a žiadnu lepšiu perspektívu. No  v  takejto pracovnej atmosfére a stave do akého sa dostali sa od nich očakáva perfektná starostlivosť o pacientov. Asi sa zhodneme na to, že  podmienky v slovenských nemocniciach nie sú tým pravým motivačným prvkom pre mladých ľudí, aby išli študovať toto povolanie. Sú zároveň odpoveďou, prečo je tak vysoký priemerný vek sestier v našich nemocniciach. Veď aj v prípade, že sa aj nájdu  čisté duše, ktoré majú ideály pomáhať chorým, v slovenských nemocniciach veľmi rýchlo vytriezvejú a odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia. Tam, kde si ich prácu vážia, nemusia sa dožadovať dodržiavania Zákonníka práce, lebo jeho dodržiavanie je samozrejmosťou, nemusia sa obávať zákona kriminalizujúceho zdravotníkov, ani sa nemusia súdiť pre ich nenaplnené legitímne pracovné požiadavky.

Je ilúziou si myslieť, že lepšie slovenské zdravotníctvo a kvalitnejšia zdravotná starostlivosť  bude možná bez lepšieho postavenia sestier. Ministerstvo zdravotníctvo z mesiaca na mesiac odkladá riešenie finančného ohodnotenia sestier a medlí si ruky, koľko financií opäť ušetrilo. Je to však šetrenie na nesprávnom mieste, keď hlavnou obeťou sú slovenskí pacienti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?