Ako sa zo sestry stal triedny nepriateľ

Autor: Monika Kavecká | 31.7.2014 o 10:24 | Karma článku: 14,92 | Prečítané:  11773x

 

Prácu „sestričky“ ako nás ľudia radi nazývajú už vykonávam  dve desaťročia.  Zažila som zdravotníctvo aj v minulom režime, aj v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, takže môžem a viem porovnať náročnosť práce i pracovné podmienky vtedy a teraz. Kedysi dávno bola česť  a výsada vykonávať povolanie sestry. Sen mnohých dievčat bol stať sa sestrou, preto na strednú zdravotnú školu  prijímali predovšetkým „čisté jednotkárky“ a tie ostatné, horšie žiačky išli na gymnáziá a ďalšie stredné školy. Keďže priemerný vek sestier v slovenských zdravotníckych zariadeniach sa blíži k päťdesiatke, v nemocniciach dennodenne stretávate práve tie najšikovnejšie a  najlepšie žiačky základných škôl, ktoré sa rozhodli v mladosti zasvätiť život pomoci chorým.

Je mi do plaču, keď vidím čo sa stalo s postavením sestier v nemocniciach aj v spoločnosti a je mi smutno aj z toho, ako sa na pacientov pozerá súčasný manažment nemocníc. Pacient sa stal výlučne  trhovou komoditou - číslom, koľko sú náklady na jeho pobyt v nemocnici a koľko od neho dostaneme nemocnica od zdravotnej poisťovne. Tieto dve skupiny – sestry a pacientov – nespomínam náhodne.  Keď je pacientom iba číslom predstavujúcim  vynaložené náklady, podobne keď nie horšie, je na tom  sestra. Nehľadí sa na objem a kvalitu potrebnej zdravotnej starostlivosti  pre návrat zdravia pacientov, ale všetko je podriadené údajne efektívnosti. V súčasnosti náš top-manažment prijíma „úsporné“ opatrenia, čo v praxi vyzerá tak, že s minimálnym počtom zamestnancov chce poskytovať špičkovú starostlivosť. Nie som síce matematičkou, ale každý vidí v tejto rovnici očividnú nerovnosť. A tak vďaka údajnej vyššej efektívnosti máme teraz v nemocniciach fyzicky unavené a psychicky utrápené sestry s rozličným stupňom syndrómu vyhorenia.

Prístup vedenia nemocnice k sestrám sa nedá nazvať inak ako alarmujúci, dá sa prirovnať vzťahu panstva k nevoľníkom z ďalekej minulosti – nič nepýtaj, na nič sa nesťažuj, len rob pokým vládzeš. A ak už nevládzeš a si na PN, ani tam nebudeš mať pokoj - prídeme ťa skontrolovať, či naozaj je to s tebou také zlé.  A keď žiadaš náhodou o dovolenku, na ktorú máš zákonný nárok, dočkáš sa vskutku logickej odpovede: Načo?  Veď si si už oddýchla na PN!  Je treba dať sestre aspoň jeden voľný víkend za mesiac? Kdeže, veď  môže byť rada, že je zamestnaná! Na sestry je treba v mene údajnej  efektivity nakladať čo najviac, tak im dáme odrobiť  19 „dvanástok“  za sebou.  Akýže je to problém pracovať s ťažko chorými ľuďmi v maximálnom pracovnom vyťažení  a v lete v 30 stupňových horúčavách, lebo na klimatizáciu nezvýšili peniaze? To je klasický  prístup slovenských manažmentov nemocníc, o ktorou sa v médiách nikde nedočítate.

Ale ja som večný optimista. Vždy verím, že sa môže a musí niečo zmeniť. A tak v tejto viere som vstúpila do sesterských odborov, lebo chcem aspoň svojou troškou pomôcť utláčaným sestrám. A tak sa zo mňa stal triedny nepriateľ. Snažia sa mi v našej nemocnici dať nálepku „buriča“, ktorý nabáda sestry aby sa dožadovali svojich práv. Ba čo viac, mám v sebe tú nekonečnú drzosť, že za sestry aj bojujem. A tak som si už vyslúžila rozličné „disciplinárne“ pojednávania a  „kvázi“ porušenia pracovnej disciplíny. Všetko iba preto, že sa domáham aj za ostatné sestry toho, čo nám patrí napr. príplatkov za  soboty a nedele ako malého zadosťučinenia za to, že sme odlúčené od našich rodín.  O nároku na pracovné pomôcky, uniformu, obuv, ale aspoň na obyčajný kotúčik toaletného papiera ani nehovoriac – to už by bola úplná science fiction, na ktorú už sestry aj po dlhých rokoch zabudli a zostáva len v spomienkach pamätníčok.

Ak ste nadobudli z týchto riadkov pocit, že vďaka top-manažmentom sa v nemocniciach skutočne šetrí, tak ste na veľkom omyle. Čo sa ušetrí na ľudských zdrojoch sa  na strane druhej  plnými priehrštiami a s ľahkosťou rozhadzuje pod rúškom inovácií a „kvázi“ vylepšení. Pritom bizarné prípady typu verejného obstarávania, keď sa kupuje operačný stôl s nosnosťou pol tony, aby podmienky splnil len jediný spriaznený uchádzač, sú len povestnou špičkou ľadovca  šafárenia s financiami slovenských daňových poplatníkov. Víťazov v slovenskom zdravotníctve je tak napriek obrovským finančným  prostriedkom, ktorého do neho  každoročne tečú,   veľmi málo – sestry patria práve medzi tie skupiny, ktoré na zle nastavený zdravotný systém doplácajú najviac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.

EKONOMIKA

Premiér Fico zabudol na ceny elektriny na východe

Ceny rieši len na strednom Slovensku.


Už ste čítali?